zdielať

Sú geneticky modifikované organizmy škodlivé?

Sú geneticky modifikované organizmy škodlivé? - modified 1744952 1920 - Sú geneticky modifikované organizmy škodlivé?
Aká je pravda o geneticky modifikovaných organizmoch? pixabay.com

Výstrahy pred GMO, alebo geneticky modifikovanými organizmami nachádzame na každom kroku. Sú však tieto obavy naozaj opodstatnené?

Genetická modifikácia, to znie ako niečo neprirodzené, vymyslené v sterilnom laboratóriu. Druhý názov tejto metódy – transgenóza, jej tiež nepridáva na dôveryhodnosti. Nikto predsa nechce jesť plodiny, ktoré neboli vypestované v zemi, ale v skúmavkách. Čo ak je to však celé trochu inak a genetické modifikácie prebiehajú už tisíce, dokonca milióny rokov?

Mrkva či kukurica kedysi ani zďaleka nevyzerali tak, ako ich poznáme dnes. Boli veľmi malé a tenké, takže nepredstavovali bohatý zdroj živín, ani dobrý spôsob zasýtenia sa. Vypestovať „dnešnú“ kukuricu sa podarilo indiánom, no nebol to rýchly proces. Títo domorodci nemali k dispozícii laboratória plné drahej techniky a chemikálií, takže im nezostávalo nič iné, ako sledovať svoju úrodu a množiť tie rastliny, ktoré sa od ostatných odlišovali lepšími vlastnosťami. Išlo o prirodzený spôsob genetickej modifikácie, ktorá však prebiehala tisíce rokov. Dnes je na svete 7 miliárd ľudí a predpokladá sa, že do roku 2050 tento počet stúpne na 10 miliárd. Ako bude možné uživiť toľko hladných krkov, keď vyčíňanie počasia či škodcov dokáže zničiť hektáre úrody? Ako dobré riešenie sa javia genetické modifikácie, ktoré budú tentokrát vďaka vedcom rýchle a účinné.

Sú geneticky modifikované organizmy škodlivé? - vegetables 140917 1280 - Sú geneticky modifikované organizmy škodlivé?
Zelenina, ktorú konzumujeme dnes, bola kedysi úplne iná ; pixabay.com

Cieľom genetických modifikácií je zlepšiť vlastnosti organizmov úpravou ich genetickej informácie, napríklad zablokovaním určitého génu alebo vnesením génu z iného organizmu. Vďaka tomu môžu byť rastliny odolnejšie voči škodcom, suchu, alebo herbicídom, ktoré okrem buriny neraz zničili aj okolitú vegetáciu. Vďaka takýmto úpravám sa už napríklad dá pestovať ryža v slanej vode, alebo pšenica vhodná pre celiatikov.

Vedcom sa podarilo vypestovať aj jedinečný zlatý banán, ktorý obsahuje betakarotén potrebný pre syntézu vitamínu A dôležitého pre správny rast kostí a fungovanie očnej sietnice. Takto upravené banány by mohli výrazne zlepšiť zdravotný stav detí a dospelých v krajinách tretieho sveta, kde ľudia nemajú zabezpečenú pestrú a výživnú stravu.

Ak ste si už niekedy kúpili modré ruže, vedzte že aj tie boli geneticky modifikované. Od minulého roka k nim pribudli aj modré chryzantémy, ktoré vyšľachtili japonskí vedci.

Sú geneticky modifikované organizmy škodlivé? - blue rose 1752655 1920 - Sú geneticky modifikované organizmy škodlivé?
Vďaka vede si môžeme kúpiť aj modré ruže ; pixabay.com

Genetické modifikácie naozaj nie sú niečím neprirodzeným, čoho by sa bolo treba tak veľmi obávať. V prírode prebiehali odjakživa, no keďže si vyžadovali mnoho času, boli pre bežných ľudí takmer nepostrehnuteľné. To, že veda tento proces urýchlila, a že dokáže cielene upravovať konkrétne vlastnosti je šancou na prežitie pre prirýchlo sa rozrastajúcu svetovú populáciu. Fascinujúca je aj myšlienka, že by raz mohli byť pestované rastliny s rovnakými vlastnosťami aké majú určité liečivá. Nebolo by príjemné namiesto horkých kvapiek od kašľu „užiť“ napríklad sladké jablko?

Aj genetické modifikácie by sa zrejme dali zneužiť, ako napokon všetko, k čomu sa dostanú zlí ľudia (spomeňme si napríklad na zneužitie dynamitu). To je však riziko, s ktorým sa v tejto modernej, technicky vyspelej dobe musíme naučiť žiť. Najmä preto, že veda prináša množstvo dobrých nápadov a vynálezov, a dobrých ľudí je (snáď) stále viac ako zlých.

Kategórie:

Podobné články