Z nášho jedálnička sa pomaly vytrácajú rôzne druhy obilnín, pritom ešte nedávno boli zrná ich dôležitou a základnou zložkou. Ak ich aj konzumujeme, často je to len vo forme múky v zlej kvalite. Pritom práve dobre pestované celé zrná nám môžu ponúknuť nespočetné množstvo tých správnych živín.
Jednozrnka je jedna z prvých odrôd pšenice a jej výhodou je, že nebola nikdy šľachtená. Je ľahšie stráviteľná, ako iné odrody pšenice.
Je veľkým prínosom pre naše telo, obsahuje veľa minerálnych látok, množstvo bielkovín, vitamínov, tiež má vysoký obsah kartenoidov.
Má nižší obsah lepku, preto (pomletá na múku) nie je vhodná na prípravu kysnutých múčnikov, viac sa hodí na placky, kašu, ako príloha, do polievky, šalátu, nátierky alebo namiesto ryže do rizota.
Jednozrnka sa uvarí približne za pol hodinu, pokiaľ z nej chcete kašu alebo pomazánku, bude to trvať asi hodinu. Ideálne je ju vopred namočiť.
Skvele chutia napríklad placky z tejto obilniny, ktorých príprava je naozaj jednoduchá. Stačí zrná namočiť na noc do vody. Ráno vodu zliať, zrná dať do mixéra, ochutiť napríklad soľou, majoránkou, rascou, čiernym korením, cesnakom a rozmixovať na cesto, ktorého hustota by mala byť podobná, ako pri iných plackách. Cesto potom lyžicami dávkujeme na plech a upravíme do tvaru placiek. Pečieme ich v rúre asi 10-15 minút. Ak chceme placky radšej upiecť na panvici, rozotrieme ich na ňu a na troške oleja smažíme. Pri obidvoch úpravách sú výborné a lahodné aj len tak samotné, ale môžete ich natrieť rôznymi pomazánkami.
Zrná môžete aj naklíčiť a konzumovať surové.
Kedysi sa tieto placky, nazývané aj chlieb, pripravovali tak, že sa jednozrnka namočila na asi dva dni do vody, potom sa rozdrvila a vytvorila sa placka, ktorá sa sušila na kameni na slnku.
Už Rimania ju obľubovali, najmä kvôli jej bohatému obsahu živín, dlhotrvajúcemu pocitu sýtosti a nenáročnej príprave. Aj vďaka tomu dokázali byť výkonný po celý deň. Preto je výborná aj pre športovcov.
