Tvorivá súťaž a výstava fotografii od amatérskych fotografov sa aj napriek pandemickej situácii uskutočnila, no bez vernisáže. Súťažilo sa v troch vekových kategóriách. Odporúčanou témou bola tento rok rodina. Fotografi posielali svoje diela a súťažili v štyroch rôznych kategóriách:
- Čiernobiela fotografia
- Farebná fotografia
- Cyklus
- Experiment
Do súťaže som sa prihlásila aj ja Inka. Inka, ktorá rada fotí, píše, cestuje, ľúbi život a divadlo. Zapojila som sa s 9 fotografiami. Súťažila som so svojimi dielami, ktoré vyobrazujú mojich najbližších. Prvá fotografia sa volá Otec a zachytila som ju počas tohtoročnej zimnej turistiky na Vrvrave.
Druhá fotografia v kategórii čiernobiela fotografia zobrazuje mojich rodičov s mojim psíkom- Bodkou na záhrade za domom. Ich úprimné výrazy tváre hovoria o absolútnej domácej pohode a radosti, ktorú spolu prežívame.
Práve preto, som ju nazvala Spolu doma.
Treťou kategóriou bola farebná fotografia do ktorej som sa zapojila s 3 dielami.
Prvou fotografiou je Bodka rozdávajúca radosť. Bodka je bláznivá retríverka, ktorá pochádza z útulku. Mala ťažký osud, pretože pochádza z osady na východe Slovenska, kde jej bolo veľmi ubližované. Bodka má dnes 3 roky a je z nej veselý a hravý psík.
Štvrtou fotografiou je Pokoj za dedinou.
Táto fotografia vyobrazuje miesto, kde bývam. Miesto, kde chodím načerpať nové sily, nápady, inšpiráciu. Miesto, kde sa skvelo pozorujú tie jedinečné západy slnka a kde sa skvelo číta kniha pri pohľade na pasúce sa srnky na lúke.
V podobnom duchu je zachytená aj piata fotografia s názvom Svet kopcov je môj domov.
Miesto, kde môžem premýšľať o všetkom. Miesto , na ktoré rada chodím s kamarátmi na pohár vína. Áno na lúku. Nie je to len predstava dokonalej harmónie, je to realita, ktorú si žijem.
V sérií cykly a seriály som sa zapojila s 3 fotografiami, ktoré som nazvala Prepojenie.
Diela vypovedajú o odvekom prepojení človeka s prírodou. Príroda žije svojim vlastným životom a vie prežiť bez človeka, no to sa o človeku povedať nedá. Človek bez prírody neprežije. Sme na nej závislý. Človek sa prírode postupne prispôsobuje aj v hraničných situáciách, čo môžeme vidieť na fotografii, kde si môj brat, mentálny kouč Palo, užíva svoj tradičný rituál otužovania. Prežívať pocit tu a teraz je veľmi dôležité.
Poslednou pre mňa najmenej uchopiteľnou témou bola kategória experiment. Keďže mám rada prirodzenosť nielen v živote, ale aj na fotografii, nesplnila som kritériá, tak ako sa očakávalo. No priložila som fotografiu, na ktorej som ja. Keďže som dosť veľký slovíčkar, išla som práve po tejto rovine. Fotografia sa volá Experiment par excellence alebo Mesiac bez promile.
O čo išlo? Určite ste zachytili kampaň Suchý február. Ak nie, išlo o dobrovoľnú akciu, kedy sme sa nemali v mesiaci február napiť ani kvapky alkoholu. My sme tento experiment s maminou prijali, zvládli bez problémov, no a fotografia vznikla 1. marca ako malá pripomienka toho, že sme suchý február absolvovali.
Verím, že vám moje fotografie vyčarili úsmev na tvári a podnietili vás k tomu, že aj keď nevyhráte, netreba sa vzdávať, pretože pokiaľ to človek robí s radosťou a zanietením finálne pocity samotné v ňom vzbudia pocit šťastia.
